V roku 1969 som bol mladý chalan s veľkými ideálmi na svoj osobný pokrok a uplatnenie sa v spoločnosti. Keď som bol vo vrchole tvorivosti, pociťoval som obmedzovanie môjho rozvoja a veruže som sa sťažoval kde sa dalo. Všetko márne. Prišla „nežná revolúcia“ a ja som chodil pravidelne na mítingy a dožadoval som sa ako radový občan aby mi dovolili prehovoriť k národu. Nedovolili. Po rokoch možem konštatovať, že sme boli tak trochu oklamaný, lebo nám nikto nepovedal, že politici sa budú správať tak ako to ukazuje kauza Gorila.
Teraz to opäť vrie. Od „nežnej revolúcie“ som nemohol realizovať ani jeden môj vynález, pociťoval som opäť obmedzovanie môjho rozvoja a tiež som sa sťažoval kde sa dalo. Všetko márne. Prišla Gorila ako záchrana mojích ideálov. Bol som aj na prvom aj na druhom mítingu. Tiež som sa dožadoval aby mi dovolili prehovoriť. Nedovolili. Kauza Gorila je samozrejme veľký škanádl, ktorý si zasluhuje pozornosť. Ale odkazujem organizátorom, aby neboli skúpi k občanom, ktorí chcú pozitívne prehovoriť. Chcel som len podporiť pozitívne myslenie, povedať o mojích pocitoch a mojích skúsenostiach. Chcel som povedať, že darujem môj „vynález“, ktorý by priniesol Slovensku pracovné príležitosti, zamestnanosť a bohatstvo o ktoré nikto nestál ani za socializmu ani po „nežnej“, lebo stále išlo a ide jednotlivcovm len o moc – osobnú moc.
Nuž Slovensko moje, riešme konflikty a názorové rozdiely kompromisom, zasievajme lásku a porozumenie, nebudme zase proti niekomu ale spoločne bojujem za niečo, bojujme za porozumenie, bojujme za lásku, priateľstvá a hodnoty akými sú česť, statočnosť a odvaha pozrieť sa aj do vlastného svedomia. Nemyslíme na svoje blaho ale myslíme na blaho spoločnosti a potom sa každému z nás bude lepšie žiť. Verte mi, že život je krátky ale krásny nie je v bohatstve zlata ale bohatstve rýdzej duše.